Publikované 07.01.2023, autor: Mgr. Samuel Ďuriš
Treba uznať, že od nástupu terajšej vlády sa jej členovia neustále potýkajú s nutnosťou riešiť nové a nové krízy. Najprv to bola potreba hľadania riešení k čo najlepšiemu zvládnutiu pandémie koronavírusu, potom pomoc vojnou zmietanému susedovi na východe a tiež potreba pripraviť sa a zvládnuť nastupujúcu ekonomickú a energetickú krízu. A keď si do toho pridáme ešte mnoho vnútropolitických sporov, žiaľ aj v koalícii, niet sa čo čudovať, že sa opozícii naskytla perfektná šanca.
Ľudia sa môžu vyjadriť v referende
Nestabilná situácia na slovenskej politickej scény vyvrcholila najprv odchodom strany SaS z koalície, čo otriaslo vládou premiéra Eduarda Hegera. Nebola to však posledná rana, ktorú jeho kabinet utŕžil. Neskôr si súčasný predseda vlády musel vypočuť aj verdikt parlamentu o vyslovení nedôvery súčasnej vláde. Tento krok, aspoň sa tak zdá, prišiel ako nutná „facka“.
Hneď potom totiž koaličné strany hľadali spôsoby na to, ako nájsť spoločnú reč a normálne dovládnuť. Vtedy však už bolo jasné, že slovenskí občania pôjdu v januári opäť k urnám. Tentokrát však nebudú voliť nikoho, ale odpovedať na jednu jedinú otázku. Či súhlasia s tým, aby predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky bolo možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR.
Jedna otázka vypadla
Pôvodný návrh referenda, ktorý prišiel zo strany Smer-SD, obsahoval dve otázky. Tá druhá, ktorá sa občanov pýtala na to, či súhlasia s tým, aby vláda bezodkladne podala demisiu, však bola protiústavná. Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová tak vypísala referendum len s jednou otázkou a to na dátum 21. januára.
Pôjde tak o deviate referendum v histórii samostatnosti našej krajiny. Pri tých predošlých sa len raz stalo, že bolo referendum platné – teda sa ho zúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých občanov oprávnených sa vyjadriť. Otázka vtedy smerovala na to, či ľudia súhlasia so vstupom do Európskej únie.
Deviaty pokus, aká bude účasť?
Ako sme zmienili už v odseku vyššie, len raz v histórii sa na Slovensku uskutočnilo platné referendum. A to sa pritom už (neúspešne) riešili aj dôležitejšie otázky ako napríklad privatizácia či vstup do NATO. Podobnej otázke ako teraz, však občania čelili aj v roku 2004. Aj keď bolo až 86 % hlasujúcich za, referendum kvôli účasti 35,86% platné nebolo.
Aké to bude teraz? Bookmakeri v Tipsporte majú na to jednoduchý pohľad. V kurzovej ponuke nájdete len dve možnosti. Buď účasť nižšiu (1,02) alebo vyššiu (10,50) ako 50,01 %. Vzhľadom na výšky kurzov je jasné, čo predpokladajú. A veľký rozdiel nenájdete ani vo Fortune. Aj tam je rovnaká udalosť v ponuke, pričom kurz na nižšiu účasť je identický. Hodnota pre vyššiu volebnú účasť tu však vystúpala na úroveň 11,00.
Odborníci z DOXXbetu tiež nevyčnievajú z radu, ale pridali jednu možnosť navyše. V ich kurzovej ponuke tipéri nájdu aj to, či bude účasť vyššia alebo nižšia ako 22,5 %. Oba možnosti majú kurz 1,85. Táto predikcia už poskytuje aj reálny odhad toho, ako to asi v sobotu 21. januára dopadne. Z histórie vieme, že presne štyri referendá skončili pod touto hranicou a rovnaký počet zase nad ňou.
